Prvý zákon alchýmie, zákon rovnocennej výmeny platí všade.

Tristam

13. dubna 2014 v 22:30 | Imaflamean |  Témy
"Žijem? Dýcham?" zafúkal vietor a odfúkol mi tieto otázky, ktoré sa vynorili
z hlbín mysle pri pohľade na úžas, ktorý sa odohrával predomnou.
"Asi len snívam" ľahol som si a zaboril chrbát do oblačnej, mäkkej, zeme,
nadnašajúcej ma v neodhadnuteľnej výške od povrchu, ktorý pre mňa práve
neexistoval.


Zdvihol som ruky nad hlavu, akoby som chcel chytiť lúče, oslepujúce
ma z jasne žiariaceho slnka. "Ach, ja a moje sny" zamrmlal som, zároveň som sa
odhodlal posadiť sa aby som sa obzrel, čo moja myseľ znovu vytvorila.
Oblaky, oblaky, oblaky a ešte raz oblaky, jasne modré nebo, pretkané spektrom,
ktoré vytvorilo slnko a vlhkosť. "Hmmm a čo je toto? Zem?" objavil sa plávajúci
kus zeme, alebo skôr ostrov, ktorého zeleň vytvárala úžasný kontrast.

"Tak a ide sa objavovať!" vstal som ponaťahoval sa a na radu prišiel môj obľúbený
pohyb, ktorý žial môžem používať len v situáciách ako je táto. "Weeeheeeee" vrhol
som sa do vzduchu, a gravitácia pre mňa prestala existovať. Ruky k telu, hlava na pred
a môžem udávať rýchlosť a smer letu, podľa vlastného uváženia v myšlienkach. "Smer, hmmmmm
ako ho len pomenujem?"..."Tristam!" Vietor vo vlasoch, harmónia teploty, zvedavosť,
jednoducho krásna atmosféra.


Priblížil som sa, "No takže čo to tu máme?" Stromy, vysoké
stovky metrov, tvoriace dojem, že človek je len steblom trávy, v moci lesa. Vodopády,
padajúce zo skalných vyvýšenín, niektoré tvoriace jazerá, iné padajúce do hlbokej bielej
ničoty podomnou. No niečo ma skutočne zaujalo "Čo to je?" kameň na kameni posiate územie
bez stromov, objavili sa celé, poškodené aj zrúcané budovy, starého mesta, pravdebodobne
zabudnutej civilizácie, "Ako sa to len volali?"..."Bdelí Spáči!"


Bol to kmeň ľudí, ktorý
snívali, dokonca aj keď nespali, a všetky sny, dokázali zmotniť postupom času, a dostatkom
viery, ktorá bola skutočne silná, pretože ich fantázia bola bezbrehá a neexistovalo slovo,
- Neexistuje, alebo nie je možné - Možné, skutočné, hmotné, je všetko a nič. Budovy boli
postavené, z materiálu, ktorý sa nazýval sny, niekedy bolo skutočne veľkolepé. No teraz?
Teraz stojí len pár budóv, a posledný z kmeňu sa presťahovali na povrch, kde prevláda
povrchnosť, bez možnosti, bdelého snívania. No nájde sa stále niekoľko potomkov, tohto kmeňa,
rasy, vďaka ktorým, materiál - sny - drží pokope niekoľko budov a myšlienku, ktorú stvorili
- Bdelí spáči, ste to vy, sme to my, druh ľudí, ktorý stále veria v dnešnom svete veciam,
momentom a úkazom nazývanými slovom "nemožné a neexistujúce". My sme budovatelia
- Mesta v oblakoch ! ... Tristam ! ...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Karra Karra | 8. července 2014 v 10:56 | Reagovat

Niko... Toto mi príde ako dokonalosť opisu tých ľudí, čo dokážu snívať. :) ja iba žasnem naozaj :)) len tak ďalej :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama