Prvý zákon alchýmie, zákon rovnocennej výmeny platí všade.

Bezbrannosť

22. července 2012 v 11:09 | Imaflamean
Cítim, ako ponáram sa v temnote,
kričím o pomoc, príde vôbec, nie.
Temtota ma hltá, nepotrebné putá, vrhá na moju dušu,
Vraj krutá, smejem sa, vietor fúka, teším sa, už, už.

Príde, sladký koniec, konečne?
zmizne, utrpenie duše, ešte nie?
Tak načo ma trápiš, načo ma tu chceš,
pozdvihni krvi kalich, a počkaj než.

Naplním ho svojimi myšlienkamy, klamstvami, srdcervúcimi pravdami.
Nechám len miesto kde sme spolu sami, zmiešané smiechom a bitkami.

Ten úžasný pocit keď som s tebou,
je porovnanie pedzi peklom a nebom.
To tá je ďiaľka od zmyslu, úžasne,
Vtedy si prajem nech čas, zastane.

Potom príde ďaľšia chvíľa,
hádka, utrpenie, znova vyhrá,
Najde si cestu, k spojeniu úžasnému,
podkopáva myseľ, otvára, slzy, nehu.

Vtedy neviem čo mám robiť,
pocit, nepotrebnsti opojí ma,
myšlienka či to idem hodiť,
spomienka, na teba, zastaví ma.

Jediná vec, ktorú chcem nech si opakuješ v hlave,
jedno, či hádky meč, rozpojí nás, som tvoje trdlo, STÁLE.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hana Hana | 22. července 2012 v 20:48 | Reagovat

pššt :* navždy :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama