Prvý zákon alchýmie, zákon rovnocennej výmeny platí všade.

Červen 2012

Anjeli, démoni

17. června 2012 v 22:54 | Imaflamean
Ako anjel, lietam v oblakoch,
hľadám zmysel, hľadám,
Blesku tiel, udrie domňa och,
padám dole, padám.

Prerážajúc vzduch, rútim sa dole,
padajúc v kruh, pentagram, na oblohe.
Púta ma reťaz, k dielu kriedy,
diabol sa smeje, anjel biedny.

Imaflamean č.1.

16. června 2012 v 18:46 | Imaflamean |  Imaflamean
Kapitola 1. - Iaoth-tartys
Nádych, výdych. Krémovo tapetovaná stena, sem tam zavŕzga starý trám na povale.
Dážď búši na strešné okno, lampa vrhá tlmené svetlo na poznámky a kresby.
Anjeli, démoni, staré rukopisy, všetko o čo sa zaujíma.
Piáno z 18.steho storočia, v kúte izby raz za čas zastoná.
Zelené kreslo, navrhnuté ako v dobe Sherlocka Holmesa, a v ňom on.
Lararen ticho sedí a viečka mu pomaly padajú, premývajú sa mu myšlienky,
pred očami vidí galaxie, sny a túžby, sníva vo svojom fatazijnom svete,
za ktorý sa mu všetci vysmievajú. Dlhšie hnedé, no teraz slnkom vyťahané až blond,
vlasy stočené na koncoch, padajú spolu s viečkamy. Hnedé, a hnedo-zelené oko,
hádzajúce pohľad do ničoty, sa zahmlene napájajú predstavamy.
Už nedokáže dlhšie odolávať, hlava mu padá, telo ochabne.
Nádych, výdych.
Zrazu sa strhne, otvorí oči, oslepí ho jasné svetlo.
Zaťial čo si jeho oči privikajú, počuje rinčanie zbraní, výkriky, stony umierajucích.
Všetko pretne hrom, búrka ešte neprestala, zamysí sa.
Začína rozoznávať obrysy, až sa nakoniec znormalizuje.
"To nie je možné" zoberie mu pohľad dych.
Sedel na okraji hory, a naokolo, strhujúca vojna, anieli, démoni.
Bojové pole, ktoré veľmi dobre poznal, to o ktorom čítal a sníval.
"Iaoth-tartys" vydal zo seba jediné slová. Náhle sa hodil an zem,
"Za légiu padlých" preletel mu nad hlavou padlý anjel, legenda, Amon.
"Neboj sa smrelník", zaznelo spoza neho. Otočil hlavu...
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Niečo nové :) Ak by sa to niekomu páčilo, prosím napíšte aspoň komentár, inak nebude mať cenu pokračovať ;)
Vy mi dávate silu písať, a všetko sa deje vďaka vám, ľudom, ktorý čítajú tieto slová. Ď. ;) Imas - Immortal Angel

A to som si myslel, že nič nenapíšem :D

5. června 2012 v 22:44 | Imaflamean
Každý deň, dvíham hlavu pozerám sa na oblohu,
ako peň, snívam, roky plynú kým napíšem slohu.

Je to smutné, raz sa všetko sype ako z bedne,
velmi kruté, chytím slovo, pero, zrazu prejde.
Potom, chytí ma pesnička nejaká,
o chvílu v hlave, samé lalalááá.

Cítim sa ako mental emental,
deravá hlava pre lepšiu chuť jou,
spomeniem si na kill penta,
poď so mnóu, vón, do ríše snóv.

No.

Meme face.
Emeres.
Ale nie ten tam len tak sadol,
o nie, dokonca umieram. Hladom?!
Myslel som, že dnes nič nedám,
ou je, natieram maslom chlebá.
Ty mi závidíš? Tak ti treba!
Koniec, už bolo bludov veľa. ;)

Ano je to jeden veľký blud, len konečne po dlhom Čase to je niečo, čo nieje zamerané na city ;)

To čo dnes tvorilo ;)

3. června 2012 v 23:04 | Imaflamean

Som úbohý !

3. června 2012 v 22:40 | Imaflamean
Kritiku od iného nevnímam,
pretože ma nevie preklínať,
nemá dosť slov, ktorých by som bol hodný,
stále všetko low, každý pohľad, je neobstojný.
Nevie nenávidieť, cítiť ma, všetkým čo v sebe mám,
Chlapec bez víčitiek? No poď, vysmej ma.

Som aký som, som odpad, špina,
nechápem, ako ma, mohol život prijať,
moja rodina, známy, blízky, láska,
sám seba stále preklínam, ľad praská.

Stojím tu sám, v tichu opustený,
ani kvapka daždu namňa nepadá,
aj ním som nenávidený, odlúčený,
od všetkých myšlienok,
zabáram do hrude nôž.
Je to úľava? Nie, útek!
Svieča dohára, mrznem.

Obrovská váha v srci

3. června 2012 v 22:40 | Imaflamean
Prečo bolia slová ako hm,ano,no,nie
keď vlastne nimi, vôbec nič nepovie
Prečo, srdce trasie sa a bolí,
keď ani nevie, prečo jej horí-
teraz nicím len temnota, čierno napĺňa obvod a,
on padá, hľadá, ako dať nádej tam,
kde znovu potrebuje cítiť niečo,
že v srdci tam je stále niekto,
kto dúfa, v úsmev na jej tvári,
že slzy mieriace v útok zastaví.