Prvý zákon alchýmie, zákon rovnocennej výmeny platí všade.

Pri melódii ;)

21. prosince 2011 v 21:59 | Imaflamean
Tak ako zamatovým dychom, prikrývaš mi myseľ,
tóny, krásnej melódie padajú hlboko,
do studne, ukrytej vo mne.
Plní sa nevyprchateľným,
neopísateľným zmyslom, nech hocikto čo i len povie,
opováži sa vzdorovať, sám seba, údelom je mu pochovať.
Neukrutná bolesť, trhajúca, no tichá, zatratí ho.
A tak ďalej, za svetla i za tmy, stúpa, vyššie, ako tatry.
Pohár vnúrtra sa prelieva, záplava silnou mocou sa šíri,
zrazu sa zvýri, klesne znova nadno, no studňa, hlbšou a silnejšou je.
Cit nezomrie, no opäť ožije, jasnejšie bude plameň horieť,
a nech hocikto čo i len povie...Milujem ťa, Moje ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama