Prvý zákon alchýmie, zákon rovnocennej výmeny platí všade.

Červenec 2011

Uch

26. července 2011 v 21:45 | Imaflamean
čaute ;) nestíham prepáčte :D ked budem stíhať niečo napíšem :) ale mam naozaj nabitý program , treningy a ked mam volno tak urcite niesom doma :)

Brána Zatratenia č.1.

17. července 2011 v 7:12 | Imaflamean |  Brána Zatratenia
Brána Zatratenia
____________________
Volám sa Lararen Hasbon, o 20dní mam 17násť rokov,
žijem v Coloráde a mojím osudom je zachrániť svet.
__________________________________

Je tma, srdce mi búši akoby zomňa chcelo vytĺcť posledné kúsky života.
Zranenie na pravom boku prestalo krvácať, no rozmazané svetlá v ďialke a
bolesť hlavy hovorí, že natom niesom veľmi dobre. Zasmejem sa, akoby som
aj mohol keď ma prenasleduje armáda nemrtvých. Vyčerpal som všetko? Je toto koniec?
Celý môj vytvorený svet sa zmenil behom jednej noci, ešte teraz si myslím,
že sa mi všetko len sníva. No nie, dokážem predsa rozoznať realitu od snov.
Ticho narušili niečie kroky, teda ak sa to dalo ku krokom prirovnať.
Skrytý v slepej uličke, zahrabaný odpadom sa necítim najlepšie aj keď, nemám
dôvod sa sťažovať pretože sa aspoň cítim bezpečne. Kroky, pripomínali skôr
plazenie sa niekoľko tonového slona, zároveň s nimi sa ozýval kovový zvuk.
Nenapadne som vystrčil hlavu, inokedy by ma pohľad zamrazil viac, no keď
si predstavíte čo všetko vás tak veľmi a s velkou láskou chce zabiť, tak nie.
Dvoj metrové mŕtve telo sa tackalo smerom ku mne, oči bez života, akoby hľadeli
priamo namňa, mráz mi behal celým telom. Otrhaný v bielo krvavom šatstve bol
čoraz bližšie, miestami mu zapraštal zlomený členok z ktorého stále tryskala krv.
Pohľad mi padol na jeho pravú ruku, vláčil za sebou obrovskú vec, ktorá pripomínala
sekeru omotanú ostatým drôtom a zároveň ozdobenú ako nejaký vzácny artefakt.
Nečudujem sa že ju za sebou vlečie, veď je ešte raz taká veľká ako on.
Prerývaný dych bol už celkom blízko pri mne. Mohol by som prisahať, že vie kde
je môj úkryt. Chcel by som bežať, no nemôžem sa pohnúť, ak tu ostanem, zomriem.
Moje telo mrzlo a zároveň horelo v dvoch rôznych plameňoch. Zastal, ani nie
meter odomňa sa približne osem tonový kontajner rozpadol na polovicu. Ticho,
musím niečo urobiť, nechcem zomrieť takto, nie tu ani teraz. Mám asi štyri sekundy,
nadýchnem sa a..

Chcem len dýchať!

5. července 2011 v 13:01 | Imaflamean




No tak čo? vieš aké to je keď nemôžeš dýchať?
Chcem len dýchať, mať voľnú cestu,
Odídem, budem chýbať? Pochopíš môjmu gestu?
Alebo len počkáš že sa znova vrátim, ako
slnko objavím a znovu stratím. No toto nieje ako každý deň, ty čakáš, no ja už neprídem, neprídem nikdy viac.
Držali ste ma v klietke, zviera vo mne rástlo
púštali len k priateľke, svetlo vo mne haslo.
Zatemnená myseľ nevidí jasne, no ja chcel
som sa len cítiť krásne. Mať voľnosť lietať v oblakoch,
snívam, strhávam putá z nôh.




Tak prečo pýtam sa, pýtam sa existuje vôbec boh, on asi ťažko, no niečo, určite,hýbem sa, hýbem sa, už neležím, plazím sa či kráčam, bežím aj keď neviem kaďiaľ, lietam,a ko orol slobodný, hrdý, nezlomný, vznešený sa vznáša, vetrom sa unáša, voľnosť v krídlach berie dych, nekonečnú silu v nich, dáva pocit voľnosti. Vychutnávam, v plných dúškoch, unikám,
aj slnečným lúčom. Počujete len posledné slovo...zbohom!
Budím sa, sterotyp, pretrváva, väznený vo vlastnom tele,
čo ma trápi? Nájdeš to v týchto slovách, niekde.