Prvý zákon alchýmie, zákon rovnocennej výmeny platí všade.

Červen 2011

Piano

29. června 2011 v 22:12 | Imaflamean

Čo cítim, vnímam pod týmto slovom, nástrojom ktorým sa dajú vyjadriť city tak, ako slovami, opísať neopísatelné a zároveň tvoriť niečo krásne a úžasne? Zahalí ma nekonečno melódií ktoré nechcú prestať udávať svoje tóny a rytmus, tóny, vytvárajúce sa v mojej hlave z pocitov. Samotný pohľad začína byť nedostačujúci, túžba odovzdať sa extáze melódií je príliš mocná. Chcel by som mať šancu, možnosť skúsiť tvoriť a žiť v tónoch, chcenie je príliš silné no musím odolávať. "Chceš? Kúp si!" asi tak začo? Nemôžem nikde pracovať, žiadna brigáda, nič, trénovať, trénovať, učiť sa. Ako môžem získať materiálne veci po ktorých priahnem ako upír po krvi ak nemám vôbec ani len šancu.




Zlomy môžu nastať vo všetkom, práve o ten sa pokúsim, zmením svoju manipulatívnosť. Cítim, že mám silu nato, aby som ukázal svoju osobnosť, dokážem, že som už niekto, niečo znamenám, niečo chcem a preto si za tým pôjdem aj keby ma od toho chcel niekto odhovoriť. Rodičia, už niesom malá zraniteľná bábka, ktorá sa nechá ovládať ľudmi naokolo, chcem ukázať, že skutočne žijem, zviditelniť svoje svetlo a karmu vibrujúcu vo všetkých spektrách, ktoré vyjadrujú jedinečnosť. Som jedinečný tak, ako každý človek, pretože jedinečnosť je už len v samej existencii. Zavri oči a vnímaj ten zvuk, rozochvej sa v príbehu, ktorý zo seba vydáva. Vnímaj nádych, výdych, nechaj sa viesť, leť k oblakom, a ešte ďalej.
Na záver dve z mnoho užasných a krásnych skladieb :) Hold on, let your body relax :) Enjoy :)



Kiež by boli slová a melódia dostačujúce na vyjadrenie všetkého čo sa dokáže zmietať v každom z nás, všetci cítime :)

Keď slová nestačia

24. června 2011 v 23:17 | Imaflamean
Načo sú slová, ak nedokážu vyjadriť to čo cítime.
Chceme vyjadriť sa, to sa nedá a preto kričíme.
Čo sa deje, trasieš sa keď ju vydieť chceš,
no keď prídeš, slová žiadne, pohľadom snažíš sa, chceš, odpovieš,
a či len pohľad hodíš, v tichu stojíš, len ju obímeš, ach.
Prestávaš sa triasť, teplo citu chceš jej dať,
plamienok v očiach začne sa triasť, no nezhasne, vzplanie,
teplo vzrastie, narastie. Rozplývaš sa v žiary dotykov,
si tu preto, aby si pre ňu bol, našiel si to čo si hľadal, dokázal,
to čo si odkladal, máš cieľ? Choď bojuj, nestačí len chcieť.

Nikto ma nepozná!

19. června 2011 v 15:42 | Imaflamean |  Chat stories
Ako.....uf.. mal som babu 9mesiacov...
myslel som si že nič krajšie nebude nikdy
existovať, plánovaly sme spolu všetko mali
sme naplánovaný celý život...jej rodičia ma
volali vždy všade...vtedy som veril a dúfal
že som našiel to čo niekto hľadá príliš dlho
...tú pravú...no potom..
nejaký opitý vyjebanec..
sa vracial na aute neviem z kade
a
proste..
život berie namiesto toho aby dával
čo som urobil zle? prečo?
každú chvíľu otázka prečo práve ona?
prečo nie ja?
utápal som sa v krvi..
nemal som chuť žiť
každodenná návšetva pri moste pri vlaku..
každodenná zastávka
a otázka mám alebo nemám?
...
teraz ďakujem zato že mám ľudí kvôli ktorým sa oplatí žiť
a snažím sa užíva´t si život aj keď nevyzerá že by bol životom
takže otvor oči..v živote je viac bolesti ako to vyzerá
a nikto nepozná nikoho
ako ty mňa tak ani ja teba.

Bleach

18. června 2011 v 21:51 | Imaflamean
Moja závislosť - Manga, anime :) enjoy :)



Čo ma na tom zaujíma? Sila,city, nevzdám sa, zachránim ťa! ... "Ako je možné, že ešte žiješ?!" "Dal som sľub!", česť, sľuby, city ktoré dodávajú úžasnú silu bojovať ďalej a nepoddať sa, stáť na nohách aj keď sa to už nedá, do poslednej kvapky života. To ľudí robí takmer nesmrteľnými, spadneš - vstaneš, a aj keď už nemôžeš, sľúbil si to alebo chceš ochrániť niekoho re teba veľmi cenného, s tou silou staneš a dokážeš bojovať ďalej. :)

Toto sa už raz stalo

18. června 2011 v 21:33 | Imaflamean
"Toto sa už raz stalo"
bolo by zaujímave ak by sme
prežívali životy viac krát
no niečo by nás presmerovalo
aby sme niektoré chyby
opravili a tak by sa to
opakovalo až kým by bol život
bezchybný, čo ale nieje možné :)

Najlepšia odpoveď na otázku -> prečo?
napriklad :) "Prečo vôbec niečo existuje?"
: "lebo" :) proste lebo to tak je
a nieje podstatné sa nad tým pozastavovať
ak je možné že sa odpovede nikdy nedočkám,
stačí ísť dalej a možno raz príde sama,
možno je priamo na dosah ruky len ju
nevidíme a neuvedomujeme si to :)
sme zaslepený túžbou vedieť nepoznané a pritom
nevidíme čo je podstatné :)..

A čo je podstatné?
To čo cítime, uvedomiť si že žijeme, že nič
nemusí trvať večne, snažiť sa užiť si každú
chvíľu a hľadať otázky na odpovede ktoré práve
potrebujeme k tomu aby sme žili :)

Som tu.

16. června 2011 v 12:50 | Imaflamean
Hoj :) bol som na dovolenke - > Italia :) a som s5 ked budem moct hodim tu par veci co som stihol napísať pri mori :) teplo teplo :D naštastie ma nespálilo ani nič :) každé ráno prebehnúť po pláži a potom na detskom ihrisku cvičíííť :D spoznal som super ľudí :) až moc :) a dufam že mi nikto nebude hovoriť źe som chytil prízvuk :D sám sebe sa smejem ked sa pocujem :D.... Blaváci+BB ma preformovali :D :)

Som späť

3. června 2011 v 20:52 | Imaflamean
Myslel som, že všetci klamú,
no teraz, vidím pravdu.
Viem čo mysleli, keď ma chceli zastaviť
no ja poddal som sa, nechal som sa omámiť.
Najprv rozprávka, na koniec horor,
čo som čakal, svet sa mi pohol.
Falošná nádej, ostávala,
teraz len bolesť, pretrváva.
Každého nazýval som, klamárom,
no po mesiaci, nastal zlom.
názov príčiny, pomenovaný ňou.
Všetko sa stratilo, zo dňa na deň
tak čo sa stalo, odpoveď už viem.

Vravela si, že si moja, ja, že som tvoj,
veril som, že si tou pravou.
Prečo som bol iný, výnimočný, vraj úžasný,
keď zrazu je koniec, neskutočný.
Už nemyslím, už nie!
Každá myšlienka ma zabije.

Deň po rozchode, počujem,
o tvojej znamosti novej.
Choď si s ním, mňa to už netrápi,
získaj ho jak mňa, aj on sa popáli.
Potom ďalšieho, márnosťou nejasnou,
povieš "krásneho", bude to len klamstvom?
Aký je zmysel, tvojho divadla
Sorry, ale moja myseľ to nezvláda.
To čo si pre mňa znamenala,
tým že si klamala, alebo sklamala.

Nový rozmer života sa mi otvára,
keď si myslíš, že máš už všetko,
keď myslíš, že ona je ten niekto,
môže nastať zlom, nasledovaný, pádom.
Maximálne štastie, premení sa, na kameň
smútok rastie, skončí sa, zníčí ho plameň.
Čo spravím, to čo ty, jednoducho odídem,
nie nežiarlim, pocity(zmizli), už žiadne milujem.

Vravel som, hovorím pravdu, hovorím ju teraz,
cítil som, sa plný žiaľu, necíťim ho už viac.
Môžem chodiť, jak keď sme sa hrali na namyslených
slzy roniť? nie, hádžem to do spomienok stratených.
Hlavu hore, nezastavím sa, dosiahnem ciele moje,
no tak čo je? Rozširuje sa hracie pole.

Som späť!

Srdce bije, cíť ho! Remake

2. června 2011 v 16:36 | Imaflamean
Potrebujem slová, vychádzajú zomňa,
len stony, tak čo sa stalo, nebol som, dosť dobrý?
Alebo len rieka odplavila závoj mocný,
slnko zapadá, a ja sa cítim opustený, bezmocný
ako hviezda, stále tomu nechápem, a pochopiť sa to ani nedá.
Padám, stávam, otváram oči, no sen v realitu sa otočí.
Hlavu stína meč, čo urobíš? no tak bež, zachráň sa, kým môžeš.

R:
Padám na kolená, niečo sa rúti v ďial.
Ale ja neviem ako pomocť, ti mám,
tak odpoveď hladám, no nenájdem,
ty so mnou, nechceš zdielať, rodokmeň.

Hľadaj cestu v oblakoch, hľadaj život vo veciach,
ktoré, vraj stvoril boh, a v lásku ich presviedčaj.
Ty máš tu silu, no tak ver si,
Máš nádej? kry ju!, dokážeš to len ty.
Rúť sa volným pádom, ľahkosťou,
ako vodopádom, nie mostom,
Žiješ svojou novou, známosťou
tak drž ju, kým nezistil, že bola falošnou!

R:
Padám na kolená, niečo sa rúti v ďial.
Ale ja neviem ako pomocť, ti mám,
tak odpoveď hladám, no nenájdem,
ty so mnou, nechceš zdielať, rodokmeň.

Padám na kolená (bola falošnou) niečo sa rúti v ďial.
Neskonči, (nie mostom) ako pomôcť ti mám?
Hľadaj cestu v oblakoch (nádej) ktorú stvoril boh,
no tak bež, a ži svoj život!

Srdce bije, cíť ho!

1. června 2011 v 22:13 | Imaflamean
Potrebujem slová, vychádzajú zomňa,
len stony, tak čo sa stalo, nebol som, dosť dobrý?
Alebo len rieka odplavila závoj mocný,
slnko zapadá, a ja sa cítim opustený, bezmocný
ako hviezda, stále tomu nechápem, a pochopiť sa to ani nedá.
Padám, stávam, otváram oči, no sen v realitu sa otočí.
Hlavu stína meč, čo urobíš? no tak bež, zachráň sa, kým môžeš.

Hľadaj cestu v oblakoch, hľadaj život vo veciach,
ktoré, vraj stvoril boh, a v lásku ich presviedčaj.
Ty máš tu silu, no tak, prosím ver si,
Máš nádej? kry ju! Dokážeš to len ty.

To be continued...