Prvý zákon alchýmie, zákon rovnocennej výmeny platí všade.

Príbeh č. 1 ///časť 1.

5. května 2011 v 18:19 | Imaflamean |  Príbehy
Čakám čakám, čakáreň je plná a ja neviem kedy sa dostanem na rad. Spím, čítam, počúvam hudbu no nič ma nedokáže aspoň na chvílu
odpútať od myšlienok naňu. čakáreň sa pomaly vyprázdňuje a ja konečne vchádzam dnu aj keď neviem čo ma ešte čaká. Ostrá bolesť v pľúcach zmýva posledné nádeje že budem môcť byť s ňou. Bolí ma ruka, krv tečie prúdmy a zapĺňa skúmavku. To či bude mať zmysel žiť sa dozviem až o 2týždne. Pri odchode z nemocnice pozerám na hodinky, už len 3hodiny a budem s ňou. Túlam sa mestom s telom kričiacim v agónii. Čakám, čakám prečítam pár riadkov. "A nieje to isté ako A". Hodiny plynú no ja neprestanje čakám, pretože preňu by som spravil čokoľvek. Zrazu ma niečo vytrhne z mojích myšlienok.


Zdvíham zrak, pľúca sa mi plnia krvou. Pozriem sa do krásnych modrých očí
s bielimy bodkamy, a všetka bolesť je preč. No pár viet prinavráti stratenú bolesť.
Čo tu robíš?..ozýva sa mi v hlave...prepáč nemám na teba vôbec čas...pochovávajú ma
slová pod zem. Prejde pár desiatok minút mlčania bez citov a znovu som sám.
Ešte chvíľu stojím na mieste kde ma opustili jej pery. Kráčam späť.....
Myšlienkami o nej sa z ničoho nič hádžem pod auto. Cítim ako kosť na nohe pretrháva
svaly,mäso a prediera sa von, počujem praskanie svojích kostí, hluk ustal a zahalilo
ma teplo. Chcem sa pozrieť čo to spôsobilo no niečo mi bráni vidieť, jedinou
použitelnou rukou si pretieram oči, niekto ma zakril červenou dekou ešte chvílu
sa pozerám a po chvíli odvraciam zrak. Spomeniem si na jej tvár a zrazu som unavený
viečka mi padajú a telo sa stáva bezbranným. Cítim voľnosť,slobodu, vznášam sa
a vidím ľudí ktorý obklúcili moje telo, ležiace na zemi, pozriem sa ďalej
a vidím, Ju, s úsmevom na preách sa rozprávala. Zrazu sa zastavila, pozrela na
ľudí stojacích v kruhu. No jej pozornosť upútalo niečo iné, ruksak hodený
niekoľko metrov ďalej v tráve. Chvílu stála, kamarátku ju chytila za ruku.
Pomaly kráčala vpred, predierala sa pomedzi ľudí, prišla na koniec svojej cesty.
Desivé predstavenie preťal jeden ohlušujúci výkrik. Ustal, no počujem niečo iné,
hlas, láka ma a vraví že už namňa všetci čakajú, ponúka mi lásku, domov, teplo,
rodinu, všetko po čom túžim. a tak sa poddám sile ktorá ma začne priťahovať, vznášam
sa vyššie a vyššie už som skoro v raji. No keď som skoro pri cieli cítim ešte
niečo iné, obzriem sa smerom dole, predstavujem si dotyk jej ruky ktorá spočíva na
mojom bezvládnom tele, teplo, slzy dopadajúce na moju tvár. Musím sa rozhodnúť,
No neviem kde ísť, ktorá sila vo mne zvíťazí...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | Web | 5. května 2011 v 18:28 | Reagovat

Wow, to vyzerá zaújmavo =o) Bude aj pokračovanie? ;o)

2 Nikuško Nikuško | Web | 5. května 2011 v 18:39 | Reagovat

ak mi to rozum dovolí tak sa do toho pustím :) možno sa mi do večera napraví všetko čo mám práve v hlave ;)

3 Nika Nika | Web | 5. května 2011 v 18:48 | Reagovat

=o) super, budem sa tešiť =o)

4 Nikuško Nikuško | 6. května 2011 v 15:04 | Reagovat

Už to mám napísané len musim isť na trening ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama