Prvý zákon alchýmie, zákon rovnocennej výmeny platí všade.

Květen 2011

Dotyk

30. května 2011 v 19:10 | Imaflamean
Umieraš v slovách? Tak nepočúvaj.
Umieraš v pohľadoch? Tak nepozeraj.
Žiješ v dotykoch? Žiadaj si ich, vynúť
si ich, cíť ich všade kde len chceš.
Túžbou svojou smieš, riadiť svoje ruky
tiež. Ak je pre teba dotyk viac ako
pohľad či slová, nepros oň, ale konaj.
Vnáraj sa do pocitu blaženosti, cíť,
neprestávaj sa hostiť. Ži, dýchaj,
dúfaj, neprestávaj, užívaj. Dotyk, sila
útechy, žiadanosti. Stavaj, kôli nemu
mosty. Inak si raz povieš "I lost it!"





Búrky

28. května 2011 v 23:14 | Imaflamean
Po dlhšiom čase niečo enjoy dúfam že sa bude páčiť
A áno píšem to ja sám, teda s rukamy, myslou a srdcom

Kráčaš v daždi sám, opustený, nechcený
Zrazu príde ona, ten ohamih všetko zmení.
Slnko oslepujúce ťa, páli tvár
To ona, spôsobuje ten žiar.
Cítiš teplo, keď sa ťa dotýka
Je to niekto, kto ti už, nechýba.
Dážď, mení sa v dúhu,
Žiar, je v okruhu,
milónov kilometrov, a nechce prestať, je to preto,
Je to preto, že ťa našla
žiande lebo, inak by zhasla.
Žiar mizne, vidíš jej oči
Vravíš je primne, z pohľadu sa hlava točí,
Stojíte, zoči-voči, zoči-voči,
slová žiadne, no tým to nekončí.
Hladíš jej tvár, tvoj dotyk, všetko povedal.
Stačilo aby si sa usmieval,

R:
Láska, radosť a či žiaľ, všetko je nepodtstané,
Žiť s ňou život, túžieval, zrazu je všetko krásne.
Bolesť opadá, extázny stav nastáva, je to tam je to tam.
Láska, radosť a či žiaľ miluje ju, to je jasné,
Žiť s ňou život, túžieval, našiel silu písať básne.

Teraz našiel si ju, čo ti ešte ostáva?
Dodala ti novú silu, bolesť sa rozpadá.
Každý deň s ňou, každú chvílu, každú chvíľu
Už niesi nulou ktorou si bol, prekročil si riadnu míľu.
Každú búrku, sedíte na lúke
Držíš ruku, atmosféru zmeníte.
Spomínaš na ten deň, kto poslal ti ju?
V mysli behajú ti slová, milujem , ju.

R:
Láska, radosť a či žiaľ, všetko je nepodtstané,
Žiť s ňou život, túžieval, zrazu je všetko krásne.
Bolesť opadá, extázny stav nastáva, je to tam je to tam.
Láska, radosť a či žiaľ miluje ju, to je jasné,
Žiť s ňou život, túžieval, našiel silu písať básne.

Ak ju ešte nemáš, choď na lúku,
keď v daždi prechádza sa, jednoducho ju chyť za ruku.

R:
Láska, radosť a či žiaľ, všetko je nepodtstané,
Žiť s ňou život, túžieval, zrazu je všetko krásne.
Bolesť opadá, extázny stav nastáva, je to tam je to tam.
Láska, radosť a či žiaľ miluje ju, to je jasné,
Žiť s ňou život, túžieval, našiel silu písať básne.

Vita incerta, mors certissima

23. května 2011 v 18:26 | Imaflamean |  Témy
Budúcnosť, je výsledok prítomnosti a minulosti. Osud alebo len náhoda, sekunda či minúta v prítomnosti, mení budúcnosť, už trepotanie motýlich krídel v danej chvíli, dokáže spôsobiť tsunami, a zničiť veľa. "Efekt motýlich kídel". Prichádza rok 2012 s ním veľa proroctiev, očákavaní a teórií. Čo nás naozaj čaká v budúcnosti? Má nastať nový, tzv. zlatý vek, prepólovanie zeme, evolúcia, prechod na vyššiu dymenziu, uprednostňovanie spirituality, telekinéza, telepatia, aktivovanie DNA? No čo nasleduje pred ním? Ži každý deň tak akoby mal byť tvoj posledný. Neobracaj sa dozadu na pády a chyby, hľaď vpred na svoje ciele, prekračuj prekážky. Neboj sa nových výziev, vyjadri svoje city. Chop sa každej možnosti, inak môžeš ľutovať, že si ju nevyužil/a.
Alea iacta est, cras, cras, semper cras, sic evadit aetas.


Myšlienky vytvarajú slová, no a slová ...

20. května 2011 v 21:01 | Imaflamean
Ked zavriem oči vidím tvoju tvár,
No neviem, kedy som ju naposledy pri sebe mal.
Tvoj úsmev, tvoje oči, tvoje pery,
cítim sa, ako keby som sa o ne s niekym delil.
To ma ubíja berie mi to odvahu žiť,
ten neprijemný pocit mi dáva silu, svoj život zahodiť.
Prečo? pýtam sa, Prečo? nemôžem s tebou byť,
si moje všetko, chcel by som všade s tebou chodiť.
Si moje slnko, si moj svet,
no myšlienka ktorá zrodila sa, ničí vysnívaný, svet.
Ja neviem čo sa deje,
no cítim sa ako vädnúci kvet.
Ked niesi so mnou tak sa smeješ.
Mal by som odísť preč?
Svoje slová neľutujem, je to, to čo cítim,
hlava, srdce mi to už pár dní kričí.
Myšlienky opúšťajú hlavu, som znova štastný.
Jak rýchlo som stihol zmeniť náladu, na pocit krásny.
Verím ti, to je moja sila,
každe tvoje slovo premňa pravdou býva.
Prosím, neklam mi, inak neprežijem
len tebe, maximálne dôverujem.
Si, jeden z najväčších dôvodov prečo existujem!
Opakujem, opakujem milujem ťa zas a znova.
No odpoveď žiadna, skoro stále dookola.
Potrebujem to aspoň počuť, aspoň cítiť.
Pretože, tie slová dodávajú mi kyslík.
Ak to cítiš, tak čo sa deje?
Žiadny porblém, tu potom nieje.
Poďme niekde, chcem ťa chytiť za ruku, prespíme na lúke?
Nie, ja noc prebdiem, tvoju tvár, navždy, pred očami chcem mať.
S tebou, stáť, s tebou sa smiať, mať možnosť,
prežiť život s tebou, s nášmi detmi sa hrať,
až kým nepríde, na druhú stranu odchod.
Aj keď niektoré rýmy nesedia, stále ide o podstatu,myšlienku a hlavne vypísanie. ;)

Ďakujem

19. května 2011 v 20:11 | Imaflamean
Je krásne, ak človek vníma len dobro.
Cíti, čo dokáže človek vytvoriť.
Láska jedného k druhému, city najsilnejšie na zemi.
Preto sme my, ľudia vínimočný, preto žijeme.
Ak by neexistovali ľudia, ktorý by nestáli za niečim dobrým.
Ľudstvo by nebolo ľudstvo a môžme povedať, že aj vlky,medvede,
levy či tigre sú mierumilovnejšie ako človek sám.
No vďaka tým pár ľuďom, žijeme v tomto svete, niektorí sa boja,
nemajú prečo žiť, nemajú nádej. Vážme si, že my máme šancu niečo
dosiahnuť, že môžme znamenať viac, snažiť sa byť dobrý, pomáhať,
zachranovať, chrániť a milovať. Niekedy príde vzostup, inokedy
pád, no nezabúdaj, že je tu aspoň jeden človek, ktorý ťa má rád.
Aspoň jeden jediný, ktorému na tebe záleží.
Preňho je hodnota tvojho života vysoká, snaž sa ho nesklamať,
ži aby bol rád, že si jeho kamarát, brat alebo niekto iný.
Ďakujem zato, že môj život má zmysel, pretože mám vás...
Všetkých, :) no sú osoby na ktorých som úplne závislý,
TY vieš, že hovorím práve o Tebe ! :)

Slová

18. května 2011 v 20:24 | Imaflamean
Make me feel.

Myšlienka

17. května 2011 v 21:19 | Imaflamean
Každý niečo chce, koho trápi čo chcem ja?
Koho trápi čo obetujem, ako sa trápim?
Ako sa cítim, kto som, ako žijem?
Prečo plačem alebo prečo sa smejem?
Som komplikovaný? Som! Ale aspoň pokus
o opýtanie by niečo znamenal.
Ja chcem toto ja chcem tamto, idem tam idem
sem, je mi dobre je mi zle. Všetko pučúvam a vnímam.
Kto vníma mňa? Je vôbec niekto, kto sa ma snažil pochopiť?
Nemyslím povrchovo, myslím pochopiť mňa, vnútro,
to najkomplikovanejšie čo namne je, smútok vs. láska.
Áno, smútok je silnejší, no láska dokaže prekryť smútok
tak, ako smútok lásku. Nesnažte sa ma pochopiť, ak to sami nechcete
ublížite sebe a potom aj mne. Všetko bolo, je a vždy bude moja chyba.
...Sayonara!...

Depka 2

17. května 2011 v 21:01 | Imaflamean
Ako sa všetko dokáže zmeniť za pár hodín?
Ako sa z prekypujúceho štastia, môže stať mučiaci smútok?
Snažím sa odolať nutkaniu, žiletka ma volá krásnymi slovami.
Odolávam no neviem, ako dlho to vydržím. Ničí ma všetko,
všetko čo mi doteraz dávalo, no teraz len berie.
Je to niekoľko faktorov, ktoré ale nebudem menovať.
Moja bolesť je mojou, a ja sa jej zbavím po svojom.
Nech som magor, idiot, sľubujte mi že ma zbijete či zabijete.
Ja budem prvý, budem sa ničiť dovtedy kým bolesť nezmizne. Nedokážem ju zniesť, priznám si to, poznám ju skoro ako moju najlepšie kamarátku, no potrebujem sa jej už zbaviť.


Človek nájde štastie, no keď štastie pohasne, pohasne aj on sám.
Ničí ho to čo ničí štastie. Všade číta a počuje, ako ubližuje
je to moja chyba! Vždy všetko bola je a bude len moja vina.
A moje tresty, vykúpenia sú rovnocenné. Zákon rovnocennej výmeny.
V akom množstve lásku dostaneš v takom množstve ti to bolesť opätuje.
Žiletka mi poskakuje v ruke, vidím tváre ľudí. Všetci sa vo mne
sklamali, všetci, nikto ma nepozná. Čo ak by ma odvrhli?
Zatváram oči predstavujem si oslobodzjúcu bolesť, otvorím oči,
no ruka stojí na tom istom mieste. Nemôžem, nemôžem ich znovu sklamať.

19 SMS

17. května 2011 v 20:25 | Imaflamean
Už zajtra sa dozviem čo mi je, buď je to niečo povrchné alebo ma to zabije.
Príde koniec, alebo nový začiatok? Myšlienka vlečúca sa od mojej klinickej
smrti. Bol to krásny pocit, no v realite môžem cítiť niečo krajšie, už len v jednom
pohlade. Napĺňa ma prázdno, no ja neviem prečo, nedokážem to pochopiť.
Nechcem sa smiať ani plakať, uviazol som v priepasti medzi? Je to skúška?
Aleb len márnivosť vyvolaná tým, že už aj 2hodiny sú málo. Závislosť vo vysokom
štádiu? Raz si hore, raz si dole, Raz sa ti svet rúca inokedy si ho vytváraš.
No čo je medzi, priepasť bezmyšlieknovej samoty? Už len jeden deň a napätie
opadne. Nech je výsledok aký chce, ja mám zmysel žiť a chuť doňho je neskutočná.
No musím mať pri sebe ju. Ako je možné že som bez nej dokázal žiť, sám nechápem.
Je krásne cítiť, že niekomu na mne zaleží viac, viac ako samému sebe. Sedím
sám na lavičke, trasiem sa zimou,strachom,štastím? Možno práve všetkým dokopy.
Aj keď sám nechápem prečo vzniká tento článok, mňa to netrápi. A netrápi ma ani
to, že mu asi nikto neporozumie, musel by asi cítít to čo ja, byť mnou, no to asi
ťažko. Prichádza namňa hlad hm musím ísť do školy? Mne je tu dobre a aj zle.
Dúfam, že aspoň ty si deň užiješ, keď nemôžem byť s tebou... Jediný zdroj
tepla je slnko, všetci chodia v kraťasoch a krátkom tričku. Ja sa v bunde
trasiem na lavičke a pripadám si byť sám ako nikdy. Konečne niečo cítim,
no sám neviem ktorý druh citu to je. Hm ešte si to asi aj odfotím.
V modrých sluchatkách hrá "Someone like you" a "Your song" ešte
3hodiny a........môžem ísť na tréning s hlavou plnou teba hm...

Ďakujem, žesi! Čoto? Huh po tvári mi steká slza, to budem asi tým vetrom.
Vietor nefúka a ide ďaľšia, čo sa to so mnou deje? Ach, chýbaš mi, tá hodina
sa už zdá ako večnosť, pomoc! O chvílu budeš štastná a budeš sa smiať hm 11:52 ja
budem štastný pretože budeš štastná ty. " I kiss you, you kiss me, I kiss you cause i like you,
you kiss me cause you like me!" Matt, Lilly, Máme sa. No ešte tie fotky brrr mrznem...
12:00 to fotenie ma nejak chytilo :D juj ty isto budeš znova meškať, jak inak ;) Dobre
idem na obed možno ma za 3hodiny sedenia na budke niečo napadne. Alebo pôjdem
niekam kde mi ťa vsetko pripomína, Nemusíte si všímať moje monológy, to sú len moje
napísané myšlienky, ktoré chcem dostať z hlavy. Už je teplejšie :) 12:04 spokojne
najedený hm, tak a ona sa už musí riadne smiať a zabávať. 12:28 tych 20minut prešlo veľmi rýchlo.
Desím a opekám sa na slniečku, to je teplo! :) Už sa netrasiem, hlava už nieje pazdna,
keby jej kamaráti vedeli ako im závidím. Je úžasné cítiť život vo všetkom, dokonca ľutujem monitor
z ktorého čítaš a display na ktorý píšem, že musí znášať moje myšlienky, tak a ešte
2 a pol hodiny. Čo idem robiť? 12:50 keď som už pritom, prečo som nemohol ísť s ňou? hm...
"It´s a little bit funny this feeling inside" Lalala :D 12:58 hor sa na zmrzlinu ! :D
Uff ide sa na trening, to bude na dnes asi všetko.

Len Tebe

14. května 2011 v 22:19 | Imaflamean
Jou, toto je pre teba....

Ked som s tebou, cítim sa krásne
Nabiješ ma energiou, potom píšem básne.
Tieto slohy, moje vlohy aktivuješ,
Milujem ťa a ty povieš, že ma tiež miluješ
A takto je to každým dňom, každou nocou.
Keď som bez teba upadám ako popol
No tak, chcem ťa cítiť vôkol,
Tvoje pery, tvoj dotyk neskutočný
Vyjadriť slovami je pojem nedostatočný.
Tvoje oči, obloha s obláčikmi,
jediné čo tento pohľad ničí,
sú tvoje slzy, ktorým sa snažím pomôcť.
Len objatie nepomáha, kašlať na skormnosť.
Znova cítim tvoju chuť,,
zhlboka nadvihuje sa mi hruď.
Berieš mi dych, si úžasná
Berieš mi moje srdce, pretože si zázračná
Nedokážem myslieť, vidím zahmlene,
celý život mi pred očami s tebou, prebehne.
Napĺňa ma zvláštna sila, áno je to tá energia.
Je to láska, srdce zrazu, nekrváca.
Len ty si, a budeš, moja krásna.

Ňuňu

10. května 2011 v 20:20 | Imaflamean
Matt...Lilly...Máme sa
Dala si mi úsmev, ja vzletel som nad oblaky.
Dala si mi vieru, ja vedel som že už niesom taký.
Posledný nádych či výdych, len pre teba!
Tak prosím buď so mnou, pre mňa si nádherná!
Žiadna chvíla s tebou, nieje bezcenná.
Až kým nevstúpi, maličkosť nechcená.
To ma ničí, to ma tŕapi, no ja letím nad oblaky.
A hladám teba, tvoje srdce, prosím buď pre mňa.
Tvoj úsmev a či dotyk, vyvolávajú ten krásny pocit.
Milujem ťa láska, bez teba mi srdce praská.
Som na tebe závislí, si moja droga.
Tak prosím, prosím, buď navždy moja.







Ktorá bolesť je znesitelnešia.

9. května 2011 v 20:56 | Imaflamean
Fyzická Alebo
Psychická ?

Depka

8. května 2011 v 20:07 | Imaflamean
Žiletka sa kĺže, vytvára svoje krvavé dielo.
Jej meno, vlastná duša, svoje city, čmára
si bolesťou. "Chcem aby si všimla, že žijem".
Oslobodzujem sa z vlastného tela. Psychická
bolesť odchádza, no nahrádza ju fyzická.
Tú aspoň dokážem zniesť. Pokračujem...
Vznášam sa, rozplývam sa v agónii.
Kaluž krvi, ktorá sa po mne rozťahuje,
zmáča moje biele oblečenie. Nedokážem
prestať, zachráni ma niekto, alebo ma
nechá podlahnúť extáze. Nie, nikomu
namne nezáleží. Chlad plní moje plúca,
mrzne mi telo. Padám, tupý úder.
Ticho...



Prečo?

7. května 2011 v 16:15 | Imaflamean |  Príbehy
Píp-píp, zapípa mobil a vytrhne ma z gemblerského opojenia.
Hmmm sms-ka "Baška je v nemocnici...." Čo?! vyskočím od kompu
a popri behaní do kúpelne si navliekam ponožky. Pustím vodu,
opláchnem si tvár a bežím späť aby som si obliekol druhé časi
oblečenia. "To nieje možné nie, ona určite nie" opakujem si,
zabúcham dvere bytu. "Výťah no poď poď", výťah nikde.
Začnem behať dole schodmy tak ako nikdy predtým, "neverím,
neverím ničomu dokým ju neuvidím!". 7poschodí zmizlo akoby za pár
sekúnd, bežím do garáže, štartujem motorku. Dialnica, na tacháči
220, 240, ženie ma strach a nádej zároveň. Konečne, odbočka.
Na semafore svieti červená, no to premňa nič neznamená, rútim
sa smerom k nemocnici. Vyskočím z motorky a šprintom nabehnem
k informáciam. "Kde je? Barborka, modré oči s bielimi bodkami,
blond vlasy, asi 167cm". "Hmmm izba číslo 61". Ako naschvál výtah
je pomalý, beriem schody po 4och. 58...59...60...61 konečne.
Zastavím sa, chcem to naozaj vedieť? Nemôže byyť je nič vážne..inak
...inak! Pozbieram silu a pozriem sa cez okno..... Nie! Nie! To nieje možné.
Biela posteľ, splývala s jej bielom tvárov akoby boli jedno.
Pri nej sedela jej mamka a držala ju za ruku, jej slzy zmáčali
už aj tak mokrú plachtu. Ešte chvílu sa pozerám. " Potrebujete niečo?"
Ozve sa vedla mňa hlas, obzriem sa, "doktor? ako je natom?"
"Stratila veľa krvi, ešte nevieme čo všetko sa môže stať"
"Čo sa jej stalo?". Mala úplne zmrzačené koleno, a to vôbec nepridávam.
"Kedy sa bude môcť vŕatiť domov?". "To je ešte otázne" odpovedal doktor
a vošiel do izby. "To nemôže byť pravda, všetko sa mi len sníva."
S pocitom prázdoty odchádzam, aby ma nevidela jej mamka...

Droga

7. května 2011 v 12:55 | Imaflamean
Tma požičala ti plášť,
Za ktorý sa každodenne ukrývaš

Všetko ti z hlavy, pomaličky vymýva
Kúpiš gram, celý sakel,
Potom viac ako pol kila
Zistíš že je jediný tvoj priateľ
Takto sa to všetko začína

Prva dávka ide ako nevinná
Pomaly ale určite ťa rozbíja
Na maličké kusy, stále ju chceš
Pýtaš si od nej samé pusy,
Vťahuješ ju do seba, až ťa dusí!

Stretneš niekoho a povieš nech to skúsi
Prečo nemáš aspoň nad ním súcit?!
On to nechce a predsa musí,
Nejako, donútiš ho, slovami obalamútiš
Ty ho nútiš!!!

Žiješ iba keď to máš v sebe
Všetci ludia hovoria že ti z toho dobre,..
Prichádzaš o všetko a stále o ňu žobreš
Nájdi si svoj zmysel života inak zomrieš!